Kniha II - Kapitola I

Po tomto na istý čas utíchla a svojou mlčanlivosťou upútala moju pozornosť. Vtom opäť prehovorila.

"Ak som plne diagnostikovala príčinu a povahu tvojho stavu, chradneš lipnutím a túžbou po svojom niekdajšom šťastí. Je to jeho strata, ktorá ti, - pôsobením tvojej predstavivosti - tak zatemnila myseľ. Šťastena, ach áno, poznám mnohé z prevlekov tejto príšery. Mieru, ktorou zvádza priateľstvom, až kým svoje obete nepremôže neznesiteľným smútkom a náhlym odchodom. Ak si však spomenieš na jej charakter, metódy a druh láskavostí, ktoré ponúkala, uvidíš, že si vďaka nej nezískal ani nestratil nič hodnotné. Avšak som si istá, že ma nebude stáť veľa námahy, aby som ti to všetko pripomenula. Kedykoľvek prišla s jej lichôtkami, zvykol si zaútočiť neoblomnými argumentami a veštbami mojej svätyne. Avšak, žiadna náhla zmena okolností sa neobjaví, bez nejakého rozruchu mysle, a to je dôvod, prečo si aj ty na chvíľu stratil svoju zvyčajnú rozvahu.

Nastal teda čas, aby si užil jemnú a príjemnú výživu a jej vstrebaním, bude tvoje telo pripravené na niečo silnejšie. Uveďme teda do praxe presvedčovacie sily sladkej rétoriky, ktoré dokážu zakrátko zísť z cesty, ak sa neriadia mojimi pokynmi. A prizvime aj Hudbu, slúžku môjho domu, aby nám zaspievala melódie rôznej nálady.

Čo ťa teda, ó smrteľník, uvrhlo do močiaru smútku a skľúčenosti? Musel si uzrieť niečo zvláštne a nečakané. No si na omyle, ak sa domnievaš, že správanie Šťasteny sa voči tebe zmenilo.

Zmena je jej prirodzenosť, jej skutočnou podstatou. Samotnou zmenou si voči tebe zachovala svoj špecifický druh nemennosti. Bola rovnaká aj keď ti lichotila a zvádzala ťa lákadlami falošných druhov šťastia. Objavil si meniace sa tváre svojvoľnej bohyne. Ostatným zostáva zahalená, ale tebe sa celkom odhalila. Ak si spokojný s jej spôsobmi, musíš ich prijať a nesťažovať si. No ak sa desíš jej nespoľahlivosti, otoč sa a nemaj nič spoločné s jej nebezpečnými hrami. Spôsobila ti nevýslovný žiaľ, keď mala byť zdrojom pokoja, pretože ťa opustila tá, v ktorej nemennosť nemôže veriť žiadny človek. Skutočne si tak ceníš šťastie, ktoré je predurčené k smrti? Naozaj si vážiš prítomnosť Šťasteny, keď jej nemôžeš veriť, že zostane a jej odchod ťa uvrhne do žiaľu? Ak teda nie je možné udržať si ju a jej útek vystavuje ľudí skaze, čo iné je táto prchavá vec, ako varovanie pred blížiacou sa pohromou? Nikdy nebude postačujúce, všimnúť si čo máme pod nosom: obozretnosť zvažuje, aký bude výsledok.

V každom prípade, samotná vrtkavosť Šťasteny zbavuje jej hrozby moci a jej lákadlá príťažlivosti. A napokon, akonáhle sa skloníš a zapriahneš do jej jarma, mal by si pokojne znášať čokoľvek sa stane na jej ihrisku. Ak po tom, čo si si ju vyvolil za svoju paniu, ktorá má vládnuť tvojmu životu, chceš vypracovať zákon na podriadenie jej príchodov a odchodov, vedz, že by si konal bez najmenšieho opodstatnenia a tvoja nedočkavosť iba zhorší údel, ktorý nemôžeš zmeniť. Zver svoju loď vetrom a budeš sa musieť plaviť tam, kam zavejú, nielen tam, kam chceš. Ak by si bol roľník, ktorý zveruje svoje semeno poliam, vyvažoval by si zlé roky tými dobrými. Nuž, odovzdal si sa vláde Šťasteny a musíš sa teda zmieriť s jej spôsobmi. Ak sa snažíš, aby sa jej koleso prestalo krútiť [1] , si ten najtupejší z pomedzi ľudí. Pretože akonáhle začne zastavovať, už viac nebude kolesom náhody."