Kniha II - Kapitola II

"Dovoľ mi teda pokračovať v našej diskusii použitím argumentov samotnej Šťasteny a chcem aby si sám zvážil, či sú jej požiadavky spravodlivé."

"Prečo ma každý deň zaťažuješ, smrteľník," pýta sa, "svojimi ufňukanými obvineniami? Akú ujmu som ti spôsobila? Aký majetok som ti ukradla? Vyber si akéhokoľvek sudcu chceš a súď sa so mnou o vlastníctvo bohatstva a postavenia. Ak dokážeš, že nejaká časť z nich právom náleží ktorémukoľvek smrteľníkovi, uznám, že to čo požaduješ navrátiť, naozaj patrilo tebe. Keď ťa príroda priviedla na svet z matkinho lona, prijala som ťa nahého, s prázdnymi rukami a kŕmila som ťa z vlastných zdrojov. Bola som ti naklonená a vychovala som ťa - a to je dôvod tvojej netrpezlivosti voči mne - so značnou mierou benevolentnosti a obklopila som ťa všetkou nádherou a hojnosťou, ktorú mám k dispozícií. Teraz som sa rozhodla odtiahnuť svoju ruku. Získaval si priazeň ako ten, kto používa majetok iného a nemáš právo sťažovať si akoby to, o čo si prišiel patrilo celkom tebe. Nemáš najmenší dôvod aby si na mňa začal stonať. Nedopustila som sa voči tebe žiadneho násilia.

Bohatstvo, pocty a im podobné, všetky spadajú pod moju jurisdikciu. Každé z nich je mojim služobníkom a poznajú svoju paniu. Keď prídem, prídu spolu so mnou a keď odchádzam, opäť ma nasledujú. Môžem s istotou povedať, že ak by veci, ktorých stratu oplakávaš boli naozaj tvoje, nikdy by si ich nemohol stratiť. Vari mám byť jediná, komu je odopretý výkon vlastných práv? Nebesiam je dovolené priviesť žiarivý úsvit a uložiť ho k odpočinku v temnote noci: roku je dovolené striedavo ovenčiť zem ovocím a kvetmi a znetvoriť ju oblakom chladu. Moru je dovolené byť pokojným a príťažlivým alebo zúriť búrkou hnanými vlnami. Mala by ma teda nenásytná ľudská chamtivosť zaviazať k nemennosti, ktorá je mi cudzia? Nestálosť je mojou samotnou podstatou. Je to hra, ktorú nikdy neprestanem hrať, keď točím svojím kolesom v jeho večne sa meniacom kruhu. Naplnená radosťou privádzam vrchol na dno a dno na vrchol.

Nastúp si teda na moje koleso a vystúp až nahor, ak chceš, no nepovažuj to za krivdu, keď rovnakým spôsobom začneš padať, tak ako to vyžadujú pravidlá hry. Moje spôsoby ti predsa určite museli byť známe. Nepochybne si počul o Krézovi, kráľovi Lýdie, ktorý bol schopný terorizovať svojho nepriateľa Kýra, no napokon trel biedu a bol odsúdený k upáleniu zaživa: zachránila ho iba prehánka dažďa. [1] A zaručene si počul o Emiliovi Paulovi, ako ronil slzy súcitu nad pohromou, ktorá postihla jeho väzňa, Perzea, posledného kráľa Macedónska. [2] Nepripomína nam azda každá tragédia svojimi slzami a nepokojom práve to, že náhodné údery Šťasteny dokážu zvrhnúť aj tie najšťastnejšie ríše? Keď si bol ešte malý chlapec, určite si počul Homérov príbeh o dvoch nádobách v Diovom sídle, jedna bola plná zla a druhá dobra. [3] Z dobra si mal už viac ako ti prináležalo, no opustila som ťa? Veru, moja premenlivosť ti dáva dôvod dúfať v lepšie časy.

Neunavuj sa teda túžbou po živote podľa vlastného zákona vo svete, ktorý je zdielaný všetkými."